Živiny z voľnej prírody – marec

Autor: Lucia Sporinová | 28.2.2018 o 23:18 | Karma článku: 1,76 | Prečítané:  335x

Prichádza jar. Viac slnka, menej mrazu (možno) a snáď i viac ochoty pohybu na čerstvom vzduchu. Okrem priestoru na realizáciu športových a rodinných aktivít, nám príroda začína ponúkať štedrejšie vitamín D, ale i mnoho iných živín

Pôvodne som chcela tento článok nazvať: „Opäť detoxikácia? Ale trochu inak...“, no heslo detoxikácia (na ktoré mi zobrazil môj internetový vyhľadávač takmer pol milióna výsledkov) sa mi zdá byť čoraz háklivejšie. Táto téma, podľa mňa, nevinná a patrične prislúchajúca nastávajúcemu obdobiu, naberá svojím častým skloňovaním na kontroverznosti.

Potrebujeme vôbec detoxikovať?

Ľudský organizmus je do veľkej mieri prirodzene prispôsobený na zmeny v rámci ročného cyklu. Počas zimy „ráta“ aj s nižším príjmom niektorých nutrientov (typický napr. vitamín C), no aj s tým, že mu ich počas jari – počas ich lepšej dostupnosti v prírode – nebudeme naďalej odopierať. Preto u mňa znamená jarná detoxikácia čo najefektívnejšie a najprirodzenejšie využitie nutričných zdrojov. Nemá ísť o týždňové hladovkové rituály na vode s citrónovou šťavou alebo smoothies – „lebo chceme vyplaviť toxíny z tela“ – po ktorých „úspešnom“ zavŕšení nastane režim Hurá, poďme opäť žrať. Za najväčšiu, priam osudovú chybu považujem, že mnoho ľudí trpí predstavami, že práve takto prospejú svojmu telu, ktoré chronicky preťažujú alkoholom, cigaretami, nebezpečným množstvom jednoduchých cukrov, údeninami, významným nepomerom mastných kyselín a ...ešte veľa iným. No takto to skutočne nefunguje. Preto navrhujem radšej obohatiť našu stravu o niečo výživné, nebalené, veľmi lacné, úmyselne nepostrekované a nehnojené, a to na úkor nejakého toho obľúbeného balastu.

Pŕhľava

V posledných rokoch sa táto bylina, ktorá bola používaná ako špenátová zelenina už v antike, objavuje stále častejšie ako ingrediencia pestrej škály receptov. Na internete nájdete postupy na prípravu pŕhľavovej polievky, prívarku, halušiek, rôznych plniek, pesta, sirupu, ... dokonca piva, vína, a aj muffinov. Najvhodnejšie využitie má však v surovom stave. Musíte si síce poradiť s pŕhlivými chĺpkami (napríklad povaľkaním rastliny valčekom na cesto), no tie antioxidanty stoja za to! Hovorím najmä o chlorofyle a vitamíne C. Keď nemáte chuť na šalát, surovú  pŕhľavu si môžete vypiť rozmixovanú s iným ovocím alebo bylinkami. Pri zbere sa treba sústrediť na mladé výhonky a, samozrejme, ako pri všetkých iných bylinách, na miesto z ktorého si ju odnesiete. Riziko zámeny v podstate nehrozí, u nás sa najhojnejšie vyskytuje pŕhľava dvojdomá (Urtica dioica L.) a pŕhľava malá (Urtica urens L.). Obe sú jedlé a liečivé, a sú presne to, čo po zime potrebujete. Prečistiť krv a dodať energiu. Rozjasnia pleť, podporia trávenie, aj činnosť obličiek a význam majú aj pri liečbe diabetu - pôsobia hypoglykemicky. O ďalších liečivých účinkoch a využití v kozmetike sú spísané množstvá strán na kompetentných zdrojoch...

Fialka

Asi najchutnejšia divo rastúca bylinka, akú poznám. Konkrétne fialka voňavá (Viola odorata L.). Druhy, kvitnúce od mája, už tak krásne nevoňajú, ani nechutia. Je to jedna z mála liečivých rastlín, ktorú si môžete len tak odtrhnúť, umyť, zjesť a snáď si aj pochutiť. Pri jej spracovaní sa fantázii medze nekladú. Použiť sa môže do šalátov, polievok, dokonca vín, džemov a cukríkov – tu už tých benefitov veľa neposkytne... Pre obsah kyseliny salicylovej môže pomôcť od bolesti hlavy, pozitívny účinok má aj na pleť a samotné jej žuvanie napomáha pri hojení infekcií ústnej dutiny.

Lopúch

Lopúch väčší (Arctium lappa L.) sa v našich kuchyniach využíva veľmi vzácne. A možno sa takmer vôbec nevyužíva. Sama som žila dlhé roky v nevedomosti o tom, že pod tými veľkými listami sa vlastne ukrýva zelenina. Najchutnejší je koreň v prvom roku – ide o dvojročnú rastlinu. Môže sa konzumovať surový, varený, pečený... podobne ako iná koreňová zelenina alebo zemiaky. Okrem príjemnej chuti je zaujímavý i obsahom inulínu a pozoruhodnými liečivými vlastnosťami. Do šalátu si môžeme pridať i ošúpané stopky, mladé listy alebo naklíčené semená.

Žerucha

Túto rastlinku zrejme na potulkách v lese nenájdeme, ale... omnoho lepšie je, že si ju môžeme za jeden týždeň dopestovať doma na vatičke v ktoromkoľvek ročnom období. Žeruche siatej (Lepidium sativum L.) sa tiež prisudzujú rôzne liečivé účinky, no mňa zaujíma predovšetkým ako chutný zdroj vitamínu C, ktorým si možno „okoreniť“ pečivo, pomazánku, omáčku alebo polievku. Opäť platí: „bez pridaného cukru a konzervačných látok“.

Želám veľa slnečných prechádzok v prírode a prajem úspešné predídenie jarnej únave!

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Odvrátená tvár amerického sna. Zabudnutý rasizmus Henryho Forda

Za Hitlera majú ľudia v Nemecku aspoň prácu, vravel Ford v roku 1939.

PLUS

Bláznivá Viktorka z Babičky naozaj žila

Božena Němcová postavila pomník zlomenej žene.

ŽENA

Milovali sa besne, divoko a verejne. Ich rozchod bol viac než umenie

Prehľad textov z prílohy Sex a vzťahy.


Už ste čítali?